dnes je 19.6.2021

Input:

Odmeňovanie konateľa, ktorý nie je spoločníkom

24.2.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.5.1 Odmeňovanie konateľa, ktorý nie je spoločníkom

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Vzťah medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu (konateľom) a spoločnosťou s ručením obmedzeným je tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa vždy spravuje režimom Obchodného zákonníka.


V zmysle platnej právnej úpravy sa na vzťah medzi konateľom a spoločnosťou primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve okrem prípadu, ak je tento vzťah upravený zmluvou o výkone funkcie a zo zmluvy vyplýva iné určenie práv a povinností.


Zmluva o výkone funkcie musí mať zo zákona písomnú formu a musí byť schválená valným zhromaždením. Zmluva o výkone funkcie je vhodnejšia z dôvodu, že je v nej možné podrobnejšie upraviť práva a povinnosti konateľa spoločnosti a vzájomné vzťahy. 

Konatelia majú za výkon svojej funkcie právo na odmenu, pričom odmeňovanie konateľov patrí do rozhodovacej pôsobnosti valného zhromaždenia (§ 125 ods. 1 písm. f) ObZ). Nárok na odmenu za činnosť konateľa vzniká na základe uzavretej zmluvy o výkone funkcie, alebo ak takáto zmluva nie je uzavretá, vzniká konateľovi nárok na primeranú (obvyklú) odmenu v zmysle ust. § 571 ods. 1 a 2 ObZOdmena konateľa môže pozostávať z pravidelne vyplácaného príjmu, ako aj z tantiém, z odmien za dosiahnuté výsledky. Treba však podotknúť, že ide o právo a nie povinnosť konateľa poberať odmenu. V praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy konatelia vykonávajú svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu bezodplatne.

Najbežnejšie sa odmena konateľa dohoduje v zmluve o výkone funkcie (§ 66 ods. 6 ObZ). Odmena konateľa môže byť stanovená pravidelne, nepravidelne ako aj jednorázovo. Nie je vylúčené, aby v zmluve o výkone funkcie boli okrem pravidelnej (spravidla mesačnej) odmeny konateľa dohodnuté aj iné príjmy – napr. odmeny v závislosti od dosiahnutého hospodárskeho výsledku spoločnosti.

Príklady zmluvných dojednaní odmeny konateľa:

Za riadny výkon funkcie konateľa sa v súlade s touto zmluvou spoločnosť zaväzuje vyplácať konateľovi odmenu vo výške .......,- EUR brutto mesačne. Odmena je splatná najneskôr do ..... dňa nasledujúceho mesiaca.

V závislosti od hospodárskych výsledkov spoločnosti vyplývajúcich z ročnej účtovnej závierky má konateľ nárok na odmenu pozostávajúcu z podielu z čistého obratu, ktorý spoločnosť dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku vo výške .....%. O tejto jedno rázovej odmene rozhoduje valné zhromaždenie uznesením.

Konateľ má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou a na preplatenie jeho cestovných výdavkov. Pri služobných cestách bude konateľovi preplatené cestovné a stravné podľa platných právnych predpisov a ubytovacie náklady podľa hotelového účtu. Spoločnosť súhlasí s použitím súkromného motorového vozidla konateľa spoločnosti Škoda Superb EČV ........, na úlohy pri výkone činnosti funkcie konateľa. Konateľ spoločnosti je povinný viesť evidenciu jázd vykonaných pre spoločnosť v osobitnom denníku aj s uvedením počtu kilometrov a uvedením účelu cesty. Môže ísť napríklad o účasť na súdnom pojednávaní, alebo rokovanie s obchodným partnerom.

Zmluva o výkone funkcie je špecifickým zmluvným typom, ktorý Obchodný zákonník upravuje v § 66 ods. 6 ObZ Obchodného zákonníka. Pre platnosť a účinnosť tejto zmluvy zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy a jej schválenie valným zhromaždením. Obsahové náležitosti zmluvy o výkone funkcie zákonná úprava nevymedzuje. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že v zmluve o výkone funkcie možno právo na odmenu konateľa vylúčiť. V prípade uzavretia zmluvy o výkone funkcie sa totiž ustanovenia o mandátnej zmluve použijú len vtedy, ak zmluva o výkone funkcie nestanoví inak. Ak sa teda v ustanovení zmluvy o výkone funkcie nárok na odmenu konateľa výslovne vylúčil, platí toto ustanovenie. Ako však postupovať v prípade, ak je uzavretá zmluva o výkone funkcie, táto však otázku odmeňovania konateľa neupravuje. Zastávame názor, že v tomto prípade má konateľ nárok na primeranú odmenu, vychádzajúc zo subsidiárnej aplikovateľnosti právnej úpravy mandátnej zmluvy, pri ktorej odplatnosť je jedným z jej pojmových znakov. Obchodný zákonník v ust. § 263 ods. 2 výslovne ustanovuje kogentný charakter základných ustanovení pre jednotlivé zmluvné typy upravené v tretej časti Obchodného zákonníka.


§ 566 ObZ Obchodného zákonníka

„Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.”

Ak teda zmluva o výkone funkcie odmenu konateľa neupravuje, v zmysle zákonnej úpravy o nej rozhoduje valné zhromaždenie. V prípade, ak valné zhromaždenie neschváli primeranú odmenu, môže sa konateľ tohto svojho nároku domáhať aj na súde, napr. podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Aby spoločnosť takýmto konfliktom predchádzala, je účelné zabezpečiť písomný súhlas konateľov s výškou ich odmeny schválenej valným zhromaždením, ako aj v prípade zániku ich funkcie potvrdenie o skutočnosti, že voči spoločnosti nemajú žiadne nároky na odmenu za výkon funkcie.

Ako sa zdaňuje odmena konateľov za výkon funkcie?

Príjem za prácu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení (ďalej v texte ako „ZDP”) považuje za príjem zo závislej činnosti. V zmysle tohto ustanovenia príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Príjem za výkon funkcie konateľa sa z daňového hľadiska v podstate posudzuje rovnako, ako príjem za prácu spoločníka pre spoločnosť. Z hľadiska zdaňovania príjmov zo závislej činnosti sú konatelia v zmysle zákonného režimu považovaní za zamestnancov. Pre daňové účely nie je rozhodujúce, či má konateľ so spoločnosťou uzavretú zmluvu o výkone funkcie, resp. či je zároveň aj spoločníkom spoločnosti.

Príjem konateľa za výkon funkcie sa zdaňuje 19% sadzbou dane zo základu dane (§ 5 ods. 8 ZDP) zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane.

Nezdaniteľnými časťami základu dane sú:

  • suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima (pri daňovom základe, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100 násobok životného minima),

  • suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku sumy platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane (pri daňovom základe, ktorý je vyšší ako 100 násobok životného minima); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období,

  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

  • ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období,

  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.


Keďže ide o príjem zo závislej činnosti, konateľ má nárok aj na daňový bonus pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok podľa § 33 ZDP.

V zmysle uvedeného teda platí, že zdaniť sa musí len tzv. „zdaniteľný príjem”, t.j. príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a ktorý nie je od dane oslobodený. Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti sa zdaňujú buď mesačným preddavkom na daň alebo daňou vyberanou zrážkou.

Vo vzťahu k príjmu konateľa nie je podstatné, či je odmena za výkon funkcie konateľa vyplácaná pravidelne, jednorazovo, a rovnako nie je dôležitá ani forma poskytovania odmeny. Za príjem konateľa sa považuje nielen peňažné, ale aj nepeňažné plnenie.

Čo sú nepeňažné príjmy konateľa a ako sa zdaňujú?

Poskytnutie motorového vozidla konateľovi

Typickým nepeňažným príjmom je poskytnutie motorového vozidla spoločnosti konateľovi, poskytnutie pôžičky spoločnosťou konateľovi s nižším ako bežným úrokom, poskytnutie daru a pod. Nepeňažné príjmy sa oceňujú cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia