dnes je 25.11.2020

Input:

Trestnoprávna zodpovednosť konateľa

23.10.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.3.7 Trestnoprávna zodpovednosť konateľa

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Alexander Škrinár. CSc.


V zmysle obchodnoprávnej úpravy (§ 135a ObZ) je konateľ spoločnosti povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Okrem zodpovednosti za výkon funkcie upravenej Obchodným zákonníkom však omnoho vážnejšie dôsledky spôsobuje také konanie konateľa, či naopak jeho nečinnosť, ktoré Trestný zákon kvalifikuje ako spáchanie trestného činu. Trestnoprávna zodpovednosť konateľov s. r. o. je najzávažnejší dôsledok porušenia právnych predpisov.

Zavinenie

Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení, ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách:

  • vedomostnej (intelektuálnej),

  • vôľovej.

Zavinenie, ako psychický vzťah danej osoby ku konaniu, môže byť buď úmyselné, alebo nedbanlivostné. Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť chránené záujmy, alebo vedel, že svojím konaním môže dané porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Na druhej strane, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v TZ porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

V zmysle platnej právnej úpravy sú trestnoprávne zodpovedné v súčasnosti len fyzické osoby. Konateľ spoločnosti sa trestného činu môže dopustiť pri výkone funkcie, ak skutková podstata trestného činu vyžaduje tzv. špeciálny subjekt, ktorým je člen štatutárneho orgánu (napr. trestný čin podvodného úpadku), alebo môže byť páchateľom trestných činov na základe § 128 ods. 8 TZ, ktoré ustanovuje pravidlo používané v situáciách, keď člen orgánu spoločnosti ako fyzická osoba koná v mene právnickej osoby – spoločnosti s ručením obmedzeným (tzv. pravidlo „konanie za iného”). V prípade majetkových trestných činov, ktoré môže spáchať obchodná spoločnosť, kedy podľa TZ je páchateľom dlžník (spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba), môže byť konateľ potrestaný ako fyzická osoba (napr. trestný čin zvýhodňovania veriteľa).

Od 1. 9. 2010 je v TZ uzákonená aj tzv. nepriama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Právnickým osobám môže súd uložiť ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky (od 800,00 eur do 1 660 000,00 eur) alebo ochranné opatrenie zhabanie majetku, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe (pozri bližšie § 83a a § 83b TZ).

Zásada subsidiarity trestnoprávnej represie

Ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a až tam, kde je taká ochrana neúčinná a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov dosahuje svojou intenzitou zákonom predpokladané nebezpečenstvo, je namieste uvažovať o trestnej zodpovednosti.

Ústavný súd SR vo svojom Náleze z 1. apríla 2009, sp. zn. I. ÚS 402/2008 vyslovene uviedol: „trestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za ultimaratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva (vigilantibusiura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili na uspokojovanie subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp., ak nie sú tieto predpoklady nespochybniteľne zistené.”

V nasledujúcom texte uvádzame stručný prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich trestných činov, ktoré sa dotýkajú konateľov spoločností s ručením obmedzeným:

Nevyplatenie mzdy a odstupného

Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podmienkou trestnosti podľa tohto ustanovenia je, že zamestnávateľ v deň splatnosti nároku zamestnanca na mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu a zároveň tieto peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou.

Vyplatenie uvedených nárokov zamestnanca po dni ich splatnosti možno hodnotiť len ako poľahčujúcu okolnosť, a to úmerne podľa dĺžky času, ktorý uplynul od uvedeného dňa do dňa vyplatenia nárokov.

Sprenevera

Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery si páchateľ musí prisvojiť vec, ktorá mu bola zverená, a naložiť s ňou v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Ak mu však vec bola zverená za účelom zadováženia určitého prospechu, považuje sa za prisvojenie si veci, ak si obstará ďalší, nie celkom prechodný prospech v rozpore s týmto zverením. Samo nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nebude spreneverou; bolo by ňou až vtedy, ak by páchateľ odmietol vec vrátiť.

Neoprávnené užívanie cudzej veci

Kto sa zmocní cudzej veci malej hodnoty v úmysle prechodne ju užívať alebo kto na cudzom majetku spôsobí malú škodu tým, že neoprávnene vec, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Pre posúdenie trestnosti v prípade tohto trestného činu je dôležitý nielen čas trvania užívania, ale aj spôsob, akým sa vec vráti do dispozície vlastníka alebo oprávneného držiteľa. Cudzia vec malej hodnoty je vec, ktorej hodnota je najmenej 266,00 eur.

Porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku

Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku, vrátane toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku. Malou škodou je škoda v rozsahu najmenej 266,00 eur.

Poškodzovanie veriteľa

Kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že:

  • zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,

  • zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,

  • predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo

  • predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podozrenia z páchania tohto trestného činu sa v praxi objavujú často v situáciách, keď spoločnosť (dlžník) neuhrádza splatné pohľadávky. Konatelia pri plnení splatných záväzkov spoločnosti musia dodržiavať zásadu, že nesmú konať v prospech jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov. Trestné je totiž aj také konanie konateľa v mene právnickej osoby ako dlžníka, ktorá nie je schopná plniť svoje splatné záväzky, ktorým zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa (trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 TZ).

Rozsudok NS SR, sp. zn. 6 Tdo 40/2011: „Trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) TZsa páchateľ – dlžník - dopustí, ak čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že úmyselne zmenší svoj majetok konaním v tomto ustanovení uvedeným tak, že veriteľ v dôsledku toho nedosiahne uspokojenia, ktorého by inak dosiahol. Samotným prevodom obchodného podielu (obchodných podielov) v spoločnosti s ručením obmedzeným z doterajšieho spoločníka (doterajších spoločníkov) na inú osobu (iné osoby), a to či už odplatným alebo bezodplatným, nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti, a tým ani len k čiastočnému zmareniu uspokojenia veriteľa, preto takýto prevod sám osebe nemôže naplniť skutkovú podstatu tohto trestného činu.”

Marenie konkurzného a vyrovnacieho konania

Kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddlžení tým, že:

  • nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie, alebo

  • uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív,

potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Skutková podstata marenia konkurzného konania v § 242 ods. 1 TZ sa s účinnosťou od 8. novembra 2017 doplnila v časti II. novely Obchodného zákonníka uskutočnenej zákonom č. 264/2017 o slová vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Táto povinnosť vyplýva konateľovi spoločnosti v prípade, že sa dozvie o tom, že spoločnosť je v predĺžení ako forme jej úpadku, čo znamená, že jej záväzky sú väčšie ako jej obchodný majetok.

Doterajšia skutková podstata marenia konkurzného konania sa týkala právnej situácie, keď už bol konkurz vyhlásený, a konateľ spoločnosti úpadcu alebo aj iná osoba, poverená zastupovaním dlžníka úpadcu, marila priebeh konkurzného konania návrhmi, ktoré ho predlžovali, prípadne aj tým, že nepredložila na výzvu správcu všetky potrebné doklady a nevyjadrila sa včas a v uloženej lehote. Musí však ísť o úmyselné konanie smerujúce k zmareniu konkurzného konania. V prípade, ak dlžník – úpadca, obhajoval svoje záujmy, sa bude ťažko preukazovať úmysel osoby mariť priebeh konkurzného konania.

Novelou bolo doplnené uvedené ustanovenie aj o konanie úpadcu a osôb konateľov spoločnosti, ktorým vyplýva povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade hospodárskej situácie - úpadku spoločnosti, ktorým je predĺženie (pasíva spoločnosti prevyšujú jej aktíva).

Páchateľom tohto trestného činu môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu. Môže ním byť aj bývalý člen štatutárneho orgánu, ktorý porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade zistenia predĺženia spoločnosti v čase, keď vykonával funkciu štatutárneho orgánu, aj keď sa neskôr vzdal funkcie alebo bol z nej odvolaný. Keďže dlžníkom je spravidla právnická osoba, ktorá nemôže byť postihnutá sankciami TZ, zákon postihuje tie fyzické osoby, ktoré vystupujú v jej mene a nesú právnu zodpovednosť (t. j. konatelia spoločnosti).

Nekalá likvidácia § 251b TZ

V novele Trestného zákona vykonanej v článku II. novely Obchodného zákonníka pod č. 264/2017 Z. z. sa v súvislosti s pôsobením na konanie spoločnosti a osôb konajúcich v ich mene pri likvidácii spoločnosti zaviedla nová skutková podstata nekalej likvidácie. Musí ísť o úmyselné konanie smerujúce k zmareniu riešenia ukončenia likvidácie spoločnosti tým, že vyhľadá alebo sprostredkuje inú osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko na prevzatie práv