dnes je 31.3.2020
Input:

Vzdelávanie zamestnancov - prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie

22.2.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.2.3 Vzdelávanie zamestnancov - prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie

JUDr. Timea Kovácsová, JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

V rámci sociálnej politiky je úlohou zamestnávateľa starať sa aj o vzdelávanie svojich zamestnancov, či už formou prehlbovania alebo zvyšovania kvalifikácie, hoci, samozrejme, primárne je získanie ako aj prehlbovanie vzdelania záujmom i povinnosťou samotného zamestnanca. Ak pre zamestnávateľa pôsobí odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie, je zamestnávateľ povinný s týmto orgánmi prerokovať.

Pre účely štrukturalizácie tohto príspevku jednotlivé formy vzdelávania rozdelíme do 4 kategórií, v závislosti od získaných vedomostí, schopností alebo zručností:

  • zaškolenie alebo zaučenie zamestnanca,

  • zvýšenie kvalifikácie zamestnanca,

  • prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca,

  • rekvalifikácia zamestnanca.

Zaškolenie, zaučenie zamestnanca

Podľa ust. § 154 ods. 1 ZP – zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Ide o krátkodobejšiu formu získania kvalifikácie, ktorá nemá charakter sústavnej prípravy na povolanie. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie. Zákon nerieši otázku, či potvrdenie o absolvovaní zaškolenia alebo zaučenia vydáva zamestnávateľ len v prípade úspešného zaškolenia alebo zaučenia, alebo aj v prípade neúspešného. Prikláňame sa k názoru, že predmetné potvrdenie by mal zamestnávateľ vydať vždy s tým, že v potvrdení uvedie aj výsledok zaškolenia alebo zaučenia.

Zvýšenie a prehĺbenie kvalifikácie – rozdiel medzi oboma formami vzdelávania

Zákon priamo nedefinuje pojmy zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie. Z hľadiska výsledného efektu však možno tieto formy vzdelávania vo všeobecnosti rozlišovať tak, že zvýšenie kvalifikácie je spravidla charakterizované nadobudnutím vyššieho stupňa vzdelania (napr. po získaní stredoškolského vzdelania zamestnanec úspešným absolvovaním štúdia na vysokej škole nadobudne vysokoškolské vzdelanie), vďaka ktorému zamestnanec splní právnym predpisom ustanovené predpoklady alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Podľa dikcie zákona zvýšením kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. V prípade prehĺbenia kvalifikácie aspekt nadobudnutia vyššieho stupňa vzdelania obvykle chýba (v praktickej rovine ide v zásade iba o zdokonalenie výkonu už dohodnutej práce formou získania špecifických vedomostí alebo zručností na základe už nadobudnutého stupňa vzdelania; typickým príkladom prehĺbenia kvalifikácie je absolvovanie špecializovaných kurzov, nadstavbového štúdia a pod. bez toho, aby sa stupeň nadobudnutého vzdelania menil). Podľa dikcie zákona sa prehĺbením kvalifikácie rozumie aj jej udržiavanie alebo obnovovanie (§ 154 ods. 3, druhá veta ZP).


V žiadnom prípade však uvedené kritérium nemožno paušalizovať, resp. vnímať ho v absolútnej polohe. V aplikačnej praxi treba jednotlivé situácie posudzovať individuálne, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu druhu práce a podľa predpokladov alebo požiadaviek ustanovených právnym predpisom.

Prečo je potrebné rozlišovať zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie?

Dôsledné rozlišovanie medzi zvyšovaním a prehlbovaním kvalifikácie má svoje opodstatnenie predovšetkým vo vzťahu k:

  • priebehu absolvovania danej formy vzdelávania,

  • jednotlivých oprávnení a povinností zamestnanca a zamestnávateľa,

  • nárokov zamestnanca vyplývajúcich z danej formy vzdelávania.

Zvýšenie kvalifikácie

Zvýšenie kvalifikácie je v prevažnej miere individuálnou záležitosťou zamestnanca. Táto forma vzdelávania na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie, nie je povinnosťou zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi platí, že ak mu to umožňujú prevádzkové podmienky a je to aj v jeho záujme (t. j. zvýšenie kvalifikácie zamestnanca by bolo pre zamestnávateľa efektívnym prínosom), je povinný zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie umožniť. V opačnom prípade, t. j. ak zamestnávateľ nemá záujem, prevádzkové podmienky mu to neumožňujú a zamestnancovi zvyšovanie kvalifikácie neumožní, je vzdelávanie výlučne záležitosťou zamestnanca, ktoré nemôže zasahovať do výkonu jeho práce v zmysle pracovnej zmluvy. Súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca pre zamestnávateľa znamená rozšírenie jeho povinností.

Zvýšenie kvalifikácie ako prekážka v práci na strane zamestnanca

Podľa ust. § 140 ods. 1 ZP účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie zamestnanca v súlade s potrebou zamestnávateľa, zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ najmenej:

  1. v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
  2. 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
  3. 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
  4. 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
  5. 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.


Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatrí náhrada mzdy.

Dohoda o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ZP

Pri inštitúte zvýšenia kvalifikácie zákon umožňuje zamestnávateľovi so zamestnancom uzavrieť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia pri zamestnávateľovi určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia (tzv. kvalifikačná dohoda). Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Náležitosti kvalifikačnej dohody:

a. druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b. študijný odbor a označenie školy,

c. doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať pri zamestnávateľovi v pracovnom pomere – celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť 5 rokov. Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas:

  • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu,

  • materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,

  • neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu,

d. druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať pri ňom v pracovnom pomere počas dohodnutej doby – V zmysle aktuálnej právnej úpravy môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať aj celú sumu vynaložených nákladov. (V zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 8. 2011 mohol zamestnávateľ požadovať od zamestnanca max. 2/3 vynaložených nákladov.) Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.


„Náhrada mzdy za dobu poskytovaného študijného voľna je nákladom spojeným so získaním alebo zvýšením kvalifikácie (predtým § 143 ZP, teraz § 155ZP).“

Kedy zamestnanec nie je povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady vynaložené na jeho štúdium?

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak:

  • zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

  • pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodu, že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť (§ 63 ods. 1. písm. a) ZP) alebo z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) ZP); alebo dohodou z tých istých dôvodov,

  • zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1. písm. c) ZP,

  • zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej 6 mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil,

  • zamestnávateľ porušil ustanovenia ZP vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Dôvody, kedy zamestnancovi nevznikne povinnosť na úhradu nákladov pri nesplnení jeho stabilizačného záväzku, možno rozšíriť v kolektívnej zmluve, prípadne na základe vzájomnej dohody priamo v kvalifikačnej dohode.


Je potrebné upozorniť, že zamestnávateľ má možnosť a nie povinnosť uzatvoriť Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ZP. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že uzatvorenie kvalifikačnej dohody je predovšetkým v záujme zamestnávateľa, ktorý si vie takýmto spôsobom zabezpečiť stabilizáciu zamestnanca (max. na 5 rokov), prípadne návratnosť svojich nákladov vynaložených na štúdium zamestnanca.

V súlade so zákonom je aj postup, kedy zamestnávateľ umožní zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, prípadne aj s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku a s náhradou nákladov súvisiacich s ďalším vzdelávaním bez toho, aby od zamestnanca požadoval akúkoľvek kompenzáciu. Takýto prístup je však v praxi zriedkavý.

Prehĺbenie kvalifikácie

Na rozdiel od zvýšenia kvalifikácie, prehĺbením kvalifikácie sa vo všeobecnom zmysle rozumie získanie osobitných schopností alebo zručností potrebných na riadny výkon práce už skôr dohodnutej v pracovnej zmluve, ktoré zásadne nie je späté s nadobudnutím vyššieho stupňa vzdelania. Prehĺbením kvalifikácie sa rozumie aj jej udržiavanie a obnovovanie, t. j. vzdelávanie zamerané na zachovanie a prípadne prehĺbenie doterajších schopností vykonávať riadne prácu dohodnutú v pracovnej zmluve v závislosti napríklad od najnovších poznatkov vedy a techniky, od vývoja technologických zariadení, prijímania nových legislatívnych úprav a pod.

Prehĺbenie kvalifikácie ako povinnosť zamestnanca

Z právneho hľadiska sa prehĺbenie kvalifikácie chápe ako povinnosť zamestnanca, s ktorou na druhej strane súvisí oprávnenie zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi absolvovať ďalšie vzdelávanie s cieľom prehĺbenia kvalifikácie (vrátane jej udržania alebo obnovenia). Právny následok uvedených skutočností (t. j. povinnosti zamestnanca sústavne si prehlbovať kvalifikáciu a oprávnenia zamestnávateľa prehĺbenie kvalifikácie zamestnancovi nariadiť) spočíva v tom, že nesplnenie príkazu zamestnávateľa zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní v záujme prehĺbenia kvalifikácie možno jednoznačne považovať za porušenie pracovnej disciplíny, prípadne neúčasť na vzdelávaní možno za určitých podmienok kvalifikovať ako neospravedlnené zameškanie práce (tzv. neospravedlnená absencia), ak zamestnanec v čase, v ktorom bol na základe príkazu zamestnávateľa povinný zúčastniť sa na vzdelávaní, nebol prítomný ani na pracovisku, resp. nevykonával prácu podľa pokynov zamestnávateľa.

Z hľadiska hodnotenia účasti na ďalšom vzdelávaní základným rozdielom medzi zvýšením kvalifikácie a jej prehĺbením je skutočnosť, že kým v prípade zvýšenia kvalifikácie účasť na ďalšom vzdelávaní, ktorými má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky na riadny výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca (§ 140 ods. 1 ZP), počas ktorej mu zamestnávateľ môže poskytovať náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, prípadne ďalšie náhrady nákladov súvisiacich so vzdelávaním, účasť na ďalšom vzdelávaní na účely prehĺbenia kvalifikácie sa považuje za výkon práce s nárokom zamestnanca na mzdu.


Z uvedeného vyplýva už spomínaná odlišná pozícia zamestnávateľa vo vzťahu k jednotlivým formám vzdelávania. Zatiaľ čo zvýšenie kvalifikácie je výlučne vecou rozhodnutia zamestnanca, preto mu ho zamestnávateľ nie je oprávnený nariadiť, prehĺbenie kvalifikácie je jeho povinnosťou; túto mu zamestnávateľ dokonca môže uložiť.

Možno uzatvoriť kvalifikačnú dohodu aj pri prehĺbení kvalifikácie?

V súlade s ust. § 155 ods. 5 ZP môže zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť kvalifikačnú dohodu aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1. 700,- € . V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

V praxi je bežné, že zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov účasť na jazykových kurzoch. Môže v takomto prípade so zamestnancami, ktorí jazykový kurz absolvujú, uzavrieť dohodu podľa § 155 Zákonníka práce?

Účasť na jazykových kurzoch je pre účely vzdelávania zamestnancov v zmysle pracovnoprávnej úpravy prehlbovaním kvalifikácie. Prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca sa rozumie prehlbovanie, udržiavanie alebo obnovovanie už získanej kvalifikácie v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, ktoré zamestnanec dosiahol v príslušnom vzdelaní. Prakticky ide o kvalitatívnu zmenu vedomostí zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni vzdelania, teda o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy (napr. rôzne typy školení a kurzov organizovaných v danom profesijnom odbore potrebnom pre zamestnávateľa).

V zmysle ust. § 155 ods. 5 Zákonníka práce, ak predpokladané náklady zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1. 700,- € , môže zamestnávateľ uzatvoriť so zamestnancom kvalifikačnú dohodu. Dohoda, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi prehĺbenie kvalifikácie, musí obsahovať:

  • druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia/prehĺbenia,

  • študijný odbor a označenie školy/školenia/kurzu,

  • dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere (max. 5 rokov),

  • druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

V prípade, ak by predpokladané náklady na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca boli nižšie ako 1. 700,- € , dohodu o prehĺbení kvalifikácie zamestnávateľ nemôže uzavrieť. V takomto prípade zamestnávateľ nemôže žiadať zamestnanca, aby mu uhradil náklady, resp. časť nákladov vynaložených na vzdelávanie. Máme za to, že nemožno využiť ani osobitnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo veci podmienok účasti na jazykových kurzoch poskytovaných zamestnávateľom a z toho vyplývajúcich práv a povinností účastníkov, t. j. zamestnancov a zamestnávateľa, nakoľko by bola v rozpore s ust. § 20 Zákonníka práce, ktorý umožňuje len tri spôsoby zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie, zriadenie záložného práva).

Pokiaľ teda náklady zamestnávateľa na jazykový kurz zamestnanca dosiahnu/presiahnu sumu 1. 700,- € , môže so zamestnancom uzavrieť kvalifikačnú dohodu. V takomto prípade platí, že zamestnancovi nemožno uložiť účasť na jazykovom kurze ako povinnosť.

Rekvalifikácia

V zmysle platnej právnej úpravy je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.

Rekvalifikáciu zamestnancov podrobnejšie upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o službách zamestnanosti“). Podľa tohto zákona zamestnávateľ pre svojho zamestnanca zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce. Rekvalifikáciu zamestnanca vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca formou všeobecného alebo špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Aké sú formy rekvalifikácie v zmysle zákona o službách zamestnanosti?

Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnancov sa uskutočňuje formou vzdelávania v:

  • akreditovaných vzdelávacích programoch ďalšieho vzdelávania,

  • akreditovaných programoch na získanie konkrétnej odbornej zručnosti,

  • vzdelávacích aktivitách v rámci medzinárodných programov,

  • samostatných vzdelávacích programoch na základných školách a v samostatných vzdelávacích programoch na stredných školách v rámci sústavy učebných a študijných odborov,

  • iných akreditovaných vzdelávacích aktivitách, ktoré smerujú k získaniu novej kvalifikácie alebo k rozšíreniu doterajšej kvalifikácie,

  • v neakreditovaných programoch vzdelávania alebo kurzoch, ktoré sú vykonávané na základe oprávnenia, osvedčenia alebo registrácie,

  • programoch na získanie praktických skúseností.

Rekvalifikácia – prekážka v práci na strane zamestnanca

Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na strane zamestnanca; za toto obdobie zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú len vtedy,