dnes je 7.5.2021

Input:

Vybrané choroby nervového systému u seniorov

1.5.2015, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Poruchy nervového systému môžu byť rôzne, ale najčastejšie postihujú obe časti nervového systému: centrálny nervový systém, skladajúci sa z mozgu, miechy a periférnych nervov, ktorými sú vedené vzruchy z mozgu do celého tela, končatín, srdca, čriev, kože, ľadvín a iné. Úzkostne stavy a nespavosť môžu byť spôsobené premrštenou reakciou centrálneho nervového systému na stres. Poruchy mentálnych funkcií charakteristických pre Alzheimerovu chorobu, sú spôsobované závažnou stratou mozgových buniek, podobne ako pri Parkinsonovej chorobe, kde je výrazne poškodená mozgová komunikácia. K priamym poruchám periférneho nervového systému patrí napríklad neuralgia, znížená citlivosť, pocity brnenia až veľmi silné tlakové bolesti.

Náhla cievna mozgová príhoda

Náhle cievne mozgové príhody  sú skupiny ochorení, ktoré postihujú mozgovú cirkuláciu prechodne alebo natrvalo. Patria k tretej najčastejšej príčine úmrtia vo vyspelých krajinách.  NCMP je významným zdravotníckym, sociálnym a ekonomickým problémom.  Približne 50% pacientov má trvalý neurologický deficit, viac ako 25% si vyžaduje chronickú starostlivosť. Rehabilitačná liečba je podľa súčasných poznatkov nevyhnutnou súčasťou liečby v akútnom štádiu. Dôležitou a veľmi aktuálnou úlohou je skúmanie príčin, mechanizmov vzniku a hľadanie prevencie. Skorá diagnostika je dôležitým predpokladom pre liečbu cievnych ochorení.

Podľa WHO  náhle cievne mozgové príhody sú rýchlo rozvíjajúce sa ložiskové, často aj celkové príznaky poruchy funkcie mozgu trvajúce dlhšie ako 24 hodín alebo sa môžu končiť až smrťou, bez prítomnosti inej príčiny než cievnej. Cievna mozgová príhoda je spôsobená prerušením zásobovania mozgu krvou. Tepna privádzajúca krv do mozgu sa upchá (trombóza alebo embólia) alebo praskne (ruptúra), mozgové bunky strácajú prívod kyslíka a živín, prestávajú fungovať alebo odumierajú. Cievna mozgová príhoda (ďalej CMP) je urgentný stav, ktorý si vyžaduje rýchlu diagnostiku a včasnú terapiu. CMP delíme na ischemické a hemoragické. Cievne mozgové príhody sú 80- 85% podmienené ischemicky a 15- 20% intracerebrálnym alebo subarachnoidálnym krvácaním. Cerebrálne a subarachnoidálne krvácanie je spôsobené ruptúrou krvnej cievy.

Intracerebrálne krvácanie  v 40- 50% je príčina  hypertenzná choroba, v 30% aneuryzma, krvné choroby, vazkulitídy, antikoagulačná liečba a ďalšie. Intracerebrálne krvácanie môže vzniknúť v ktorejkoľvek oblasti mozgu a mozočka. Krvácanie je spontánne, hypertonické, vyskytuje sa ako následok úrazu mozgu. Ischemické CMP tvoria okolo 80% všetkých cievnych poškodení. Zvyčajne sa vyšetrením zistí uzáver dôležitej  cievy, pričom pôvod je aterosklerotické postihnutie mozgových tepien. Klinický obraz sa opiera o niekoľko podstatných príznakov, ktoré sa môžu vyskytovať súčasne, napríklad: spastická hemiparéza, hemiplégia, poruchy dýchania, povrchné dýchanie, chrapľavé dýchanie, poruchy krvného obehu, arytmie- srdcové údery sú nepravidelné, tachykardia, môže dôjsť až k bezvedomiu, poruchy zraku, poruchy reči (afázia) poruchy výslovnosti, porozumenia reči alebo úplná strata schopnosti rozprávať,  porucha písma (agrafia), inkontinencia moču, stolice, duševné zmeny a poruchy v zmysle depresie, agresivity, podráždenosti, poruchy kognitívnych funkcií, konkrétne poruchy pamäte, koncentrácie, orientácie, poruchy prehĺtania. Stanovenie diagnózy sa opiera o fyzikálne vyšetrenie, anamnestické údaje, podrobné neurologické vyšetrenie v kombinácii so zobrazovacími metódami a laboratórnymi vyšetrovacími metódami. Pacient s NCMP si vyžaduje intenzívnu starostlivosť a liečbu. Pri niektorom  intracerebrálnom krvácaní môže byť nevyhnutná aj chirurgická liečba. Všetko závisí od rozsahu, lokalizácie a klinickej závažnosti. Pri ischemickom poškodení mozgu je liečba zameraná na opatrenia proti rozvoju mozgového edému, podávajú sa nootropné a vazoaktívne látky na zlepšenie metabolizmu buniek, antikoagulanciá a antitrombotiká. Novodobý spôsob liečby ischemickej CMP je u prísne vybranej skupiny pacientov s cieľom odstránenia akútneho tepnového uzáveru trombolýza.  V boji o záchranu pacienta má dôležitý význam prevencia proti infekciám, žilovej trombózy a pľúcnej embólie. Potrebné je zabezpečenie dostatočnej respiračnej funkcie, sanácia krvného tlaku a porúch srdcového rytmu, úprava metabolických parametrov a bilancia tekutín. Primárna prevencia je obzvlášť dôležitá. Stratégia primárnej prevencie je zameraná na včasné detekovanie a modifikovanie rizikových faktorov uplatňované v celej populácii. Prevencia spočíva vo vyhľadávaní a liečbe vysokorizikových skupín osôb. Dôležitým nástrojom prevencie sú verejné vzdelávacie kampane propagujúce zdravý životný štýl a škodlivosť nadmerného príjmu soli, nadmerného pitia alkoholu, fajčenia a užívania drog. 

Epilepsia u seniorov 

Epilepsia postihuje asi jedno percento populácie. Epilepsia je označenie pre rôzne ochorenia, ktoré sa prejavujú záchvatovými stavmi – epileptickými záchvatmi. Je  spôsobená poruchou  funkcie určitých oblastí mozgu, ktoré sú dráždivejšie. Čo sa týka veku, kritickým obdobím býva detstvo, dospievanie, a potom obdobie po 65 roku. V týchto dvoch obdobiach sa záchvaty objavujú najčastejšie. Ochorenie sa môže vyskytovať u človeka celý život, alebo sa objaví len raz alebo zopárkrát počas života

Epileptické záchvaty

Epilepsiaje zdĺhavé záchvatové ochorenie. V patogenéze epilepsie sa uplatňuje epileptogénne ložisko s patologickou elektrickou aktivitou, záchvatová pohotovosť a epileptogénny podnet. Epileptiký záchvatje označenie pre  náhle vznikajúce stereotypné poruchy vedomia, správania, hybnosti alebo zmyslového vnímania, ktorých podkladom je patologická výbojová aktivita skupiny mozgových buniek. Epileptické záchvaty sa spravidla spontánne opakujú bez zrejmých vyvolávajúcich príčin.

Čo môže pacientovi spôsobiť záchvat:
- stres,
- strava chudobná na živiny,
- pacient zabudne užiť dávku predpísaného lieku,
- blikajúce svetlá,
- alkohol,
- lieky,
- vynechanie jedla,
- náhle ochorenie, horúčka a alergie,
- nedostatok spánku,
- emocionálne vypätie – hnev, starosti a strach,
- nadmerná horúčava alebo vlhkosť.

Diagnostika je založená na zhodnotení klinického obrazu, záznamu elektroencefalografie (EEG), CT vyšetrenia a laboratórnych nálezov.

ZÁCHVAT GENERALIZOVANÝCH TONICKO-KLONICKÝCH KŔČOV

(tzv. grand-mal) je klasickým epileptickým záchvatom (typický pre obdobie dospelosti), sprevádzaným aurou. Začína sa náhlou stratou vedomia, po nej nasleduje tonický kŕč so stáčaním bulbov, trvajúci 20 sekúnd, ktorý často vyústi do apnoe s cyanózou. Potom nasleduje klonická fáza, spočívajúca v rytmických