dnes je 27.2.2020
Input:

Spoločnosť s ručením obmedzeným pri uzatváraní zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke

16.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.2.3 Spoločnosť s ručením obmedzeným pri uzatváraní zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Spoločnosť s ručením obmedzeným je často v situácii, že je nútená obstarať si finančné prostriedky z cudzích zdrojov alebo naopak, je v pozícii veriteľa a peniaze požičiava. Na tieto zmluvné transakcie sa v praxi najčastejšie používajú zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke v kombinácii s rôznymi spôsobmi zabezpečenia. Zmluvné typy zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke sú najčastejšie používanými zmluvnými typmi, ktorých účelom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Napriek tomuto faktu si zmluvné strany neuvedomujú rozdiel medzi úverom a pôžičkou a nepoznajú podstatné náležitosti týchto zmlúv, bez ktorých zmluvy nie sú uzavreté platne. Navyše právna úprava obsahuje v oboch prípadoch viacero tzv. dispozitívnych ustanovení, ktoré sa v konkrétnom záväzkovom vzťahu budú aplikovať, ak sa zmluvné strany výslovne nedohodnú inak. Účastníci zmlúv sa o nich dozvedia väčšinou až v prípade, ak dôjde v záväzkovom vzťahu k problémom.

Základné rozdiely zmluvných typov

K uzavretiu zmluvy o úvere dochádza konsenzom = dohodou zmluvných strán o jej podstatných častiach, preto sa zmluva o úvere považuje za tzv. konsenzuálny typ kontraktu - na vznik záväzkového právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami sa nevyžaduje reálne poskytnutie peňazí. To je hlavný rozdiel v porovnaní so zmluvou o pôžičke, na vznik ktorej sa vyžaduje skutočné odovzdanie požičanej veci. Ide o tzv. reálny kontrakt. Nie je teda postačujúce, aby sa zmluvné strany dohodli, na tom, čo bude predmetom pôžičky a určili dobu jej trvania, na vznik záväzku sa vyžaduje, aby boli peniaze (resp. iná vec určená podľa druhu) dlžníkovi skutočne odovzdané. Kým nedôjde k ich odovzdaniu, záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke nevzniká!


Právna úprava zmluvy o úvere je obsiahnutá v obchodnom zákonníku v ust. § 497 až § 507 ObZIde o tzv. absolútny obchod, to znamená, že ak záväzkový vzťah napĺňa podstatné časti zmluvy o úvere, bude sa právnou úpravou obsiahnutou v obchodnom zákonníku spravovať záväzkový právny vzťah bez ohľadu na to, či sú jeho účastníci podnikateľmi. Táto skutočnosť sa prejaví okrem iného i v premlčaní nárokov zo zmluvy o úvere, ktoré sa premlčia vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe. Výnimkou sú spotrebiteľské zmluvy. Aplikuje sa právna úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa, a to aj vo vzťahu k premlčaniu, preto v spotrebiteľských zmluvách sa použijú ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka.


Právna úprava zmluvy o pôžičke je oveľa stručnejšia a je obsiahnutá v občianskom zákonníku v ust. § 657 a § 658 OZ(Občianskeho zákonníka)Okrem tejto stručnej úpravy sa budú aplikovať i všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, vrátane premlčania nárokov zo zmluvy o pôžičke vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V prípade, ak zmluvu o pôžičke uzatvoria podnikatelia, okrem stručnej úpravy zmluvy v občianskom zákonníku sa na ich záväzkový právny vzťah použijú ustanovenia obchodného zákonníka (v zmysle ust. § 261 ods. 6 ObZ (Obchodného zákonníka) platí, že zmluvy medzi podnikateľmi, ktoré nie sú upravené ako pomenované zmluvné typy v obchodnom zákonníku a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a v ostatnom sa spravujú obchodným zákonníkom).

Podstatné časti zmluvy o úvere

Zmluvnými stranami úverovej zmluvy sú veriteľ a dlžník. Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými časťami zmluvy o úvere sú:

  • záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky,

  • určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov (úverový limit),

  • záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky,

  • úroky predstavujú odplatu za poskytnutie úveru, nejde o sankciu, ktorá je príslušenstvom pohľadávky.

Dlžník v prípade, ak sa dostane do omeškania s platením dohodnutého úroku, bude musieť platiť úrok z omeškania z takéhoto úroku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady pri uplatňovaní úroku z omeškania z úroku z omeškania ako sankcie, čo nie je dovolené. Táto výnimka v zmluve o úvere vyplýva z už uvedeného, že dohodnutý úrok v zmluve o úvere predstavuje dohodnutú odplatu, čo nie je úrok z omeškania.


Obchodný zákonník nedefinuje pojem úver. Pojem úver samostatne uvádza zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfaitingu. V zmysle uvedeného ustanovenia sa za úver nepovažuje iba úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka, ale aj úver poskytnutý na inom zmluvnom základe.

Z judikatúry:


Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Obdo V 47/2001, (in: Zo súdnej praxe, 2004, č. 1, s. 17).

Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určenej výške a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave.

Faktoring

Faktoringom sa rozumie financovanie krátkodobých pohľadávok, pri ktorom faktoringová spoločnosť financuje pohľadávky vznikajúce z dodávok tovaru na otvorený úver, bez akéhokoľvek bankového istenia. Pohľadávky financuje na základe posúdenia ich celkovej kvality a rizík vznikajúcich u jednotlivých odberateľov. Tie sú zvyčajne z časti eliminované dlhodobým charakterom spolupráce s klientom, možnosťou kompenzácie záväzkov a snahou odstraňovať koncentráciu voči jednotlivým odberateľom. Z právneho a účtovného hľadiska je faktoring služba postavená na postúpení pohľadávok.

Forfaiting

Forfaitingom sa rozumie odkup pohľadávky bez spätného postihu klienta. Forfaiting predstavuje možnosť financovania, ktorá umožňuje predávajúcemu poskytnúť dodávateľský úver kupujúcemu bez toho, aby musel viazať svoje peňažné prostriedky a znášať riziko z oneskorenej platby, resp. z nezaplatenia.

Špecifiká spotrebiteľských úverov

Osobitný režim sa vzťahuje na tzv. spotrebiteľské úvery, ktorých poskytovanie upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Spotrebiteľským úverom nie je:

  1. hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
  2. úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
  3. úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,
  4. úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
  5. úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
  6. úver, ktorého výška je menej ako 100,- € a viac ako 75. 000,- € s výnimkou tzv. iného úveru alebo pôžičky; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
  7. nájom podľa občianskeho zákonníka, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
  8. úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca,
  9. úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
  10. úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne,
  11. úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
  12. úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou tzv. iného úveru alebo pôžičky,
  13. úver poskytnutý ako tzv. vedľajšia služba podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách,
  14. úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
  15. úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
  16. úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
  17. úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok,
  18. úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu - napríklad § 7b ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 70/2010 Z. z.


Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí o spotrebiteľskej zmluve podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

  1. druh spotrebiteľského úveru,
  2. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
  3. meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
  4. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
  5. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
  6. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
  7. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
  8. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
  9. výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
  10. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
  11. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
  12. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
  13. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
  14. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
  15. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
  16. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
  17. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
  18. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
  19. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
  20. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
  21. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
  22. názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Pri spotrebiteľskom úvere je treba uviesť, že spotrebiteľ musí byť riadne poučený o dôsledkoch jeho nesplatenia, čo sa musí urobiť na osobitnej listine. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré bývajú niekedy súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia okrem obsahu spĺňať aj podmienku, že nesmú byť uvedené drobnými písmenami, musia byť podpísané spotrebiteľom s tým, že ich obsahu porozumel. Vo všeobecných obchodných podmienkach býva často uvedená aj doložka o riešení sporov na spotrebiteľskom rozhodcovskom súde. Táto musí byť na samostatnej strane s poučením pre spotrebiteľa, čo to pre neho znamená.


V prípade, ak chce spoločnosť s ručením obmedzeným poskytovať spotrebiteľské úvery, musí byť zapísaná do osobitného registra veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Konatelia spoločnosti musia spĺňať podmienky stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch:

  1. dosiahnutie veku 18 rokov,
  2. spôsobilosť na právne úkony,
  3. bezúhonnosť,
  4. dôveryhodnosť.

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.

Podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o:

  1. prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
  2. druhovom určení veci,
  3. povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
  4. určení času vrátenia.

Predmetom pôžičky musí byť druhovo určená vec a zmluvné strany sa musia dohodnúť o tom, že dlžník v dohodnutom čase vráti veriteľovi ten istý druh veci. Ak by mal vrátiť tú istú vec, išlo by o zmluvu o výpožičke; ak by mal vrátiť vec iného druhu, išlo by o zmluvu o zámene.

Úrok – cena za poskytnutie peňazí

Úrokom z poskytnutého úveru/pôžičky treba rozumieť cenu peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úvere veriteľ umožňuje čerpať dlžníkovi alebo ktoré zmluvou o pôžičke požičal veriteľ dlžníkovi. Úrok teda nie je žiadnou sankciou pre dlžníka, ale platbou za poskytnutie úveru/pôžičky. Sankčný charakter majú iba úroky z omeškania, ktoré je dlžník povinný platiť v prípade, ak sa dostane do omeškania so splatením úveru/pôžičky.

Úrok je pojmovým znakom zmluvy o úvere. Zmluva o úvere ako pomenovaný zmluvný typ nemôže byť uzavretá bez dohody o úročení poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ by sa zmluvné strany (napriek pomenovaniu zmluvy ako úverová zmluva, resp. zmluva o úvere) dohodli na tom, že poskytnutá suma sa nebude úročiť, bolo by potrebné kvalifikovať zmluvu ako nepomenovanú, resp. po posúdení spôsobu jej poskytnutia za zmluvu o pôžičke.

Dlžník je povinný platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Platná právna úprava však najvyššiu prípustnú výšku úrokov za poskytovanie úverov nestanovuje. Maximálna výška dohodnutého úroku je limitovaná iba kritériom zásad poctivého obchodného styku. Dohodnutie úroku v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nemá za následok neplatnosť tejto dohody. Dôsledkom takejto dohody je, že uplatnenie nároku veriteľa na úrok, ktorého výška je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nebude požívať právnu ochranu.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. 5. 1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96 (in: Zbierka súdnych rozhodnutí, 1998, č. 1, s. 18) Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (in: Zo súdnej praxe, 1996, č.5, s. 103) Úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške.

Treba upozorniť na ust. § 39a OZ, ktoré sa aplikuje na spotrebiteľské zmluvy.

Podľa tohto ustanovenia je neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Odlíšenie úroku od provízie a úroku z omeškania

V prípade zmluvy o pôžičke naopak platí, že ak úroky nie sú výslovne dohodnuté, pôžička je bezúročná. Úroky je potrebné dohodnúť výslovne. Výška dohodnutého úroku nie je zákonom explicitne limitovaná. Podobne ako v prípade úveru bude limitujúcim faktorom kritérium dobrých mravov. V prípade, ak budú úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi – budú dohodnuté neplatne. Rozpor s dobrými mravmi má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.


V prípade zmluvy o úvere nemožno úrok z úveru zamieňať s tzv. províziou ani s úrokom z omeškania.

Provízia veriteľa je špecifickým nárokom veriteľa, ktorý vzniká len v prípade, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Nie je totiž vylúčené, aby spoločnosť s ručením obmedzeným poskytla úver svojmu zmluvnému partnerovi i bez osobitného podnikateľského oprávnenia. Ide o odplatu za dohodnutie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky. V praxi majú tento nárok najmä banky a podnikatelia, ktorí podnikajú podľa platného živnostenského oprávnenia (s predmetom podnikania napr. poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo Faktoring a forfaiting). V prípade, ak bola odplata v zmluve platne dohodnutá, vzniká veriteľovi nárok na jej zaplatenie nehľadiac na to, či dlžník v skutočnosti úver čerpal!

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 89/99, Zo súdnej praxe, 2001, č. 3, s. 60)


Veriteľom, ktorý sa zmluvou o úvere zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, nemusí byť iba banka alebo subjekt, ktorý má poskytovanie úveru v predmete podnikania. Takýto veriteľ však nemôže žiadať odplatu za dohodnutie záväzku poskytnúť úver.

Úrok z omeškania

Úrok z omeškania má jednoznačne sankčný charakter. Veriteľovi naň vzniká nárok, ak je dlžník so splatením istiny úveru a jeho úrokov v omeškaní. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, vznikne veriteľovi v prípade omeškania so splatením úveru a dohodnutých úrokov nárok na úrok z omeškania z nesplatenej sumy istiny a úrokov vo výške určenej podľa ust. § 369 ObZ.

Výšku úrokov z omeškania v občiansko-právnych a spotrebiteľských vzťahoch upravuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. V zmysle ust. § 3 citovaného nariadenia platí, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výšku úrokov z omeškania v obchodne záväzkových vzťahoch upravuje nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., ktoré bolo s účinnosťou od 1. januára 2015 novelizované nariadením vlády SR č. 303/2014 Z. z.

Podľa § 1 ods. 1 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa ods. 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa ods. 3, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Bude preto vecou dohody zmluvných strán podnikateľov v uzavretej zmluve, podľa ktorého odseku vládneho nariadenia budú uplatňovať úroky z omeškania. Je potrebné uviesť, že vo vládnom nariadení č. 303/2014 Z. z. je upravená aj paušálna sadzba za vymáhanie pohľadávok vo výške 40,- € v jednotlivom prípade za každú vzniknutú pohľadávku.

Je potrebné tiež uviesť, že ak veriteľovi vznikne nezaplatením pohľadávky v lehote splatnosti škoda, tak pri jej vymáhaní sa do výšky uplatneného nároku na náhradu škody započítava úrok z omeškania, na ktorý vznikol veriteľovi nárok ako aj paušálna sadzba za vymáhanie pohľadávok vo výške 40,- € , a preto môže náhradu škody uplatňovať voči dlžníkovi len vo výške prevyšujúcej úrok z omeškania a paušálnu sadzbu nákladov na vymáhanie pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či aj v skutočnosti úroky z omeškania a paušálnu sadzbu nákladov aj uplatňoval.

V súvislosti s vymáhaním úroku z omeškania je treba pripomenúť, že úrok z omeškania má povahu dennej sankcie, takže premlčacia doba začína plynúť od nasledujúceho dňa po jeho vzniku.

Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie sa pritom považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Ak sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 143/98 (in: Zo súdnej praxe, 2000, č. 4, s. 81)


Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, pretože dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.

Záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Veriteľovi vzniká nárok na úrok z peňažných prostriedkov odo dňa ich poskytnutia dlžníkovi, resp. do jeho dispozície. Zákon však umožňuje, aby sa zmluvné strany odchýlili od tohto ustanovenia a dohodli, aby boli peňažné prostriedky, ktoré veriteľ poskytne dlžníkovi na základe platne uzavretej zmluvy o úvere úročené už odo dňa platnosti zmluvy o úvere. Úrok bude v tomto prípade (až do reálneho poskytnutia úveru) len cenou za rezerváciu peňazí.

Neurčenie výšky úroku v zmluve o úvere

Výška úroku nie je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Táto skutočnosť má za následok, že zmluvu o úvere, v ktorej nie je dohodnutá výška úroku, nemožno automaticky považovať za zmluvu, na základe ktorej poskytol veriteľ peňažné prostriedky bezúročne (v takom prípade by už nešlo o úver). Zákon teda umožňuje, aby zmluvné strany uzavreli platnú zmluvu bez tejto dohody, pričom v tomto prípade sa bude aplikovať podporné pravidlo, v zmysle ktorého bude dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery poskytované bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Sídlom dlžníka je sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby a keďže zmluva o úvere je absolútnym záväzkovým vzťahom a dlžník nebude mať vždy sídlo (keď je občanom – fyzickou osobou – nepodnikateľom), v takomto prípade bude rozhodným miestom jeho trvalé bydlisko. Ak zmluva neurčuje inak a vzniknú pochybnosti o tom, za aké obdobie sa výška úroku dohodne, platí, že dohodnutá výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Z hľadiska dohodnutia odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov predmetu úveru treba poukázať na ustanovenie § 499 ObZ Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže požadovať odplatu za poskytnutie úveru len ten subjekt - veriteľ, ktorý má v predmete podnikania uvedené poskytovanie úveru.

Splatnosť úrokov

V prípade zmluvy o úvere v zásade platí, že:

  • záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky,

  • ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roku,

  • v čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú,

  • ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.


Uvedená zákonná úprava je dispozitívna, tzn. že zmluvné strany si môžu splatnosť úrokov dohodnúť odlišne.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, pričom úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. I toto zákonné ustanovenie je dispozitívne, preto môžu jeho aplikáciu zmluvné strany dohodou vylúčiť, čo je obvyklé najmä v prípade bankových úverov, kde predčasné splatenie úveru (v rozpore s výslovnou dohodou v zmluve) nemá za následok zánik povinnosti platiť z poskytnutých (hoci už vrátených) peňažných prostriedkov úrok. Je potrebné však uviesť, že niektoré peňažné ústavy pri poskytovaní umožňujú za dohodnutých podmienok aj možnosť predčasného splatenia úveru. Je dôležité si podrobne prezrieť podmienky úverovej zmluvy z hľadiska ustanovení upravujúcich možnosť predčasného splatenia úveru a zániku povinnosti platiť dohodnutý úrok.

Ak zmluvné strany „bez ďalšieho” vylúčili aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia, uplatní sa