Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Prokúra a postavenie prokuristu

6.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2.5 Prokúra a postavenie prokuristu

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Prokúra je špeciálnym druhom a svojou podstatou najširšou formou zastúpenia podnikateľa Právna úprava prokúry ako osobitného plnomocenstva je obsiahnutá v ustanoveniach § 14 OBZ.

Rozsah prokúry

Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokurista teda vykonáva úkony v mene a na účet spoločnosti, s účinkami voči tretím osobám, pričom rozsah oprávnení vyplývajúcich pre prokuristu z prokúry je obmedzený na úkony týkajúce sa vyslovene prevádzky podniku.


Zákonná úprava činnosti súvisiace s prevádzkou podniku bližšie nešpecifikuje, pre stanovenie hraníc v tomto zmysle bude určujúca predovšetkým súdna judikatúra.    

Prokurista spoločnosti s ručením obmedzeným môže bez ďalšieho napríklad uzatvárať v mene spoločnosti zmluvy, zastupovať spoločnosť pred súdnym, správnym alebo iným orgánom, naopak, z titulu udelenia prokúry nie je oprávnený uzatvoriť zmluvu o predaji podniku, resp. časti podniku, zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorého je podnik alebo jeho časť. Ďalšie obmedzenie rozsahu prokúry je zakotvené v ustanovení § 14 ods. 2 OBZ, podľa ktorého v prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené. Predmetné obmedzenie predstavuje výnimku z povahy prokúry ako generálneho plnomocenstva.

V niektorých spoločnostiach sa vyskytla situácia, že spoločne podpisovali zmluvu konateľ spoločnosti a prokurista, v prípadoch, ak mali konať spoločne dva konatelia. Treba uviesť, že podpis prokuristu nemôže nahradiť podpis druhého konateľa spoločnosti.


Bez výslovného určenia v prokúre teda prokurista nemôže predávať nehnuteľnosti spoločnosti, darovať ich, zriaďovať na ne záložné právo alebo k nim zriaďovať vecné bremeno. V prípade rozšírenia obsahu prokúry aj na scudzovanie a zaťažovanie nehnuteľností, sa takto vymedzený rozsah prokúry zapíše do obchodného registra v časti „spôsob konania“ a bude vyplývať aj zo zbierky listín.    

Prokurista nie je oprávnený vymenovať iného prokuristu, ani preniesť svoje oprávnenie z titulu udelenej prokúry na inú fyzickú osobu.

Udelenie plnej moci prokuristom v jednotlivom prípade výslovne zákonom upravené nie je, preto je vhodné riešiť túto otázku v listine o udelení prokúry.    

Stotožňujeme sa s názorom, že prokurista je oprávnený udeliť plnú moc na vykonanie určitého úkonu, ak sa zachová súvislosť s prevádzkou podniku aj v prípade absencie explicitného vyjadrenia v plnej moci o udelení prokúry.

V tomto kontexte poukazujeme aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. septembra 2004, sp. zn. M Obdo V 2/2002 :


„Prokúra je zvláštnym druhom obchodného plnomocenstva upraveného Obchodným zákonníkom. Nejde o zastúpenie podľa 
§ 31 OZ, preto prokurista je pri prevádzke podniku oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aj keď nejde o prípady uvedené v ustanovení § 33a ods. 1 OZ.“ V tomto judikáte Najvyšší súd vyslovil názor, že prokurista môže ustanoviť substitučného zmluvného zástupcu (splnomocnenca) aj bez súhlasu principála, ktorého zastupuje.    

Kto môže byť prokuristom spoločnosti ?

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže udeliť prokúru len fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony, pričom na rozdiel od konateľa spoločnosti zákon nevyžaduje ako podmienku osoby prokuristu bezúhonnosť. Prokuristom môže byť ako slovenská, tak aj zahraničná fyzická osoba, ktorá môže, avšak nemusí byť spoločníkom spoločnosti, teda môže ísť aj o osobu stojacu mimo spoločnosti. Právna úprava neustanovuje žiadne osobitné (napr. odborné) predpoklady pre udelenie prokúry. Musí však ísť o osobu, ktorej záujmy nie sú v rozpore so záujmami spoločnosti.

Udelenie prokúry môže byť individuálne alebo kolektívne, teda spoločnosť môže prokúru udeliť jednej fyzickej osobe alebo viacerým fyzickým osobám. V prípade udelenia prokúry viacerým fyzickým osobám môže byť konanie prokuristov upravené jedným z nasledovných spôsobov :

  1. každý z prokuristov je oprávnený konať za spoločnosť samostatne,
  2. pri zastupovaní a podpisovaní za spoločnosť je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov,
  3. pri zastupovaní a podpisovaní za spoločnosť je potrebný súhlasný prejav vôle aspoň dvoch prokuristov.

Konanie v rámci prokúry zákon vymedzuje ako zastupovanie a podpisovanie. Prokurista za spoločnosť sa podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu spoločnosti s ručením obmedzeným pripojí meno a priezvisko, svoj vlastnoručný podpis s dodatkom označujúcim prokúru „ppa“, „per procuram“, „prokurista“. Sme však názoru, že s neuvedením dodatku označujúceho prokúru zákon nespája sankciu neplatnosti úkonu vykonaného v mene podnikateľa, ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, kto a v mene koho právny úkon učinil.

Príklady spôsobu konania prokuristu za spoločnosť :

„Prokurista sa za spoločnosť podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí meno a priezvisko a svoj podpis a dodatok označujúci prokúru „prokurista“.“

„Prokurista koná a podpisuje za spoločnosť vždy spolu s ďalším prokuristom spoločnosti. Prokurista sa za spoločnosť podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí dodatok označujúci prokúru „per procuram“ svoje meno a priezvisko a svoj podpis.“


V súvislosti s podpisovaním prokuristu za podnikateľa je potrebné uviesť, že nie je v súlade s podstatou štatutárnych orgánov ani prokuristov taký spôsob konania, ktorý zväzuje konanie štatutára s konaním a podpisovaním prokuristu. Tento záver je akceptovaný aj súdnou praxou v Českej republike.    

Vznik prokúry

Orgánom príslušným na udelenie prokúry je zásadne štatutárny orgán, s výnimkou s.r.o. V spoločnosti s ručením obmedzeným je spôsob udelenia prokúry vo forme ustanovenia prokuristu valným zhromaždením alebo iným na to oprávneným orgánom podľa spoločenskej zmluvy, prípadne stanov spoločnosti.


Obchodný zákonník, § 125 ods. 2 :

„Pokiaľ spoločenská zmluva, prípadne stanovy neurčujú inak, rozhoduje valné zhromaždenie aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu.“

Udelenie prokúry musí byť v písomnej forme, a to vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zbierka listín obsahuje listinu obsahujúcu meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú prokuristom, spolu s ich podpisovými vzormi; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené.


Samotné udelenie prokúry valným zhromaždením, resp. iným príslušným orgánom, ešte neoprávňuje prokuristu na konanie za spoločnosť. Podľa platnej právnej úpravy (§14 ods. 6 OBZ) je udelenie prokúry účinné zápisom do obchodného registra. Zápis prokuristu do obchodného registra má teda konštitutívne účinky a až okamihom zápisu do obchodného registra vzniká prokuristovi oprávnenie konať za spoločnosť v rozsahu udelenej prokúry.    

Návrh na zápis prokúry do OR

Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať:

  • meno, priezvisko a bydlisko prokuristu,

  • dátum narodenia, rodné číslo,

  • deň vzniku funkcie a

  • spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje.

Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne. Návrh sa podáva na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu č. 7 (pri ustanovení prokuristu v novozaloženej spoločnosti s ručením obmedzeným), resp. prílohu č. 8 (pri ustanovení prokuristu počas existencie spoločnosti) vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.

K návrhu na zápis prokuristu do obchodného registra sa prikladá :

  • rozhodnutie príslušného orgánu spoločnosti o udelení prokúry, z ktorého musia vyplývať zapisované údaje o prokuristovi (prokuristoch), ako aj spôsob konania prokuristu (prokuristov) – ak prokuristu ustanovuje valné zhromaždenie, bude týmto dokladom zápisnica z valného zhromaždenia (nevyžaduje sa v prípade ustanovenia prokuristu pri založení spoločnosti),

  • spoločenská zmluva/zakladateľská listina v prípade ustanovenia prokuristu pri prvozápise spoločnosti, resp. úplné znenie spoločenskej zmluvy/zakladateľskej listiny,

  • listina obsahujúca podpisový vzor prokuristu za účelom jej uloženia do Zbierky listín,

  • splnomocnenie, ak návrh podáva splnomocnená osoba.


Zakladateľský dokument, resp. rozhodnutie príslušného orgánu spoločnosti o udelení prokúry sa k návrhu prikladá vo dvoch vyhotoveniach, nakoľko ide o listiny, ktoré sa v jednom vyhotovení ukladajú aj do Zbierky listín.    

Ak je návrh na zápis prokuristu perfektný, príslušný registrový súd vykoná jeho zápis v lehote dvoch pracovných dní od podania návrhu.

Obchodný zákonník ustanovuje, že záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a prokuristom pri výkone poverenia, t.j. pri konaní v mene podnikateľa formou prokúry, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka. Ide o tzv. absolútne obchody. Podstata vzťahu medzi spoločnosťou a prokuristom spočíva v skutočnosti, na základe ktorej záujmy prokuristu nesmú byť v rozpore so záujmami spoločnosti. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla konaním prokuristu, sa vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 373 a nasl.) nebude vyžadovať zavinenie prokuristu, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť.

Aké sú účinky prekročenia rozsahu udelenej prokúry ?

Obchodný zákonník neupravuje otázku prekročenia oprávnenia prokuristu, ku ktorému došlo pri jeho konaní za spoločnosť.

V právnej teórii i praxi sa na túto otázku vyskytujú dva názory. Podľa jedného názoru sa v prípade prekročenia oprávnenia prokuristu bude v dôsledku absencie

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: