Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná priemyselná havária (§17 zákona 124/2006 o BOZP)

16.5.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.6.1.1 Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná priemyselná havária (§17 zákona 124/2006 o BOZP)

Ľubica Kuševová, Ing. Jozef Mikula, PhD.

Zavedeniu jednotného, racionálneho a účelného systému registrácie a kódovania pracovných úrazov v rámci Európskej únie predchádzali práce na projekte harmonizácie Európskej štatistiky pracovnej úrazovosti /ESAW/, ktoré boli zahájené v roku 1990. ESAW projekt bol uznaný na medzinárodnej úrovni v Rezolúcii Medzinárodnej organizácie práce /ILO/ „Štatistika pracovných zranení vyplývajúcich z pracovných úrazov”, ktoré prijala Európska komisia ako ESAW metodiku.

Účelom projektu bola harmonizácia kritérií a metodiky, ktorá mala byť aplikovaná pri evidencii údajov o pracovnej úrazovosti. Harmonizácia sa uskutočnila v niekoľkých fázach, pričom spolupráca s národnými odborníkmi o závažných otázkach mala poskytnúť rady v technických otázkach vývoja a metodiky, ktorú by mali obsahovať štatistické súbory a podľa možností štandardne informovať o postupoch, metodike v rôznych členských štátoch.

1993 I. fáza sa pokúšala identifikovať premenné z oblasti ekonomických aktivít pracovníkov, zamestnaní, veku a pohlavia obetí, povahy zranenia častí tela, geografickú lokalitu, dátum a čas vzniku úrazu.

1996 II. fáza riešila základné údaje o príplatkoch v podnikoch, štátnu príslušnosť obete a druh pracovného pomeru, následky úrazu ako sú napríklad vymeškané dni, trvalá invalidita či smrť spôsobená úrazom. Všetky ukazovatele /premenné/ poskytujú informácie, ktoré umožňujú identifikovať charakter podniku, obete, zranenia a ich dôsledky, identifikáciu vzniku úrazu. Za účelom väčšej podpory európskej politiky prevencie pracovnej úrazovosti pokračovala III. fáza projektu.

2001 III. fáza prvé informácie pre túto fázu boli za rok 2001. Popri tejto fáze sa objavili obidva metodické podklady a prvé aktuálne pokusy použiť dodatkové informácie o priebehu úrazu. V tejto oblasti boli harmonizované údaje za členské a niektoré kandidátske krajiny. Nástrojmi boli v tom čase národné systémy už úspešne používané plne alebo čiastočne pre implementáciu národnými inštitúciami, ktoré s údajmi pracovali /sociálny poisťovací systém, poisťovníctvo, úrady práce a podobne/. Počas zostavovania tohto systému sa spracovatelia nikdy neodchyľovali od cieľa vytvoriť nástroj na zostavovanie informácií, ktoré budú užitočné pre prevenciu pracovnej úrazovosti Európy a jej prostredníctvom maximálne zaistiť porovnateľnosť s existujúcimi štatistickými systémami členských štátov EÚ. Veľká pozornosť bola venovaná tomuto systému ako aj návrhom, ktoré spracovali všetci partneri, ktorí sa na projekte podieľali. Hlavným cieľom bolo vytvoriť metodiku, ktorá by sa veľmi presne, dostatočne a efektívne dala ľahko prispôsobiť. Okrem formulára o hlásení pracovného úrazu systém dovoľuje členským štátom realizovať niektoré rozlišovanie požiadaviek prostredníctvom dodatkových resp. nových kódov na národnej úrovni, postupné zavádzanie metód potrebných v rôznych národných inštitúciách a hľadanie informácie o prípadoch a okolnostiach pracovných úrazov.

Aktivity Komisie v oblasti štatistiky pracovnej úrazovosti súviseli so štatistikou práce LFS – Labour Force Survey. Údaje o populácii počítali aj s demografickými údajmi pri výpočte miery úrazovosti v práci a údajmi o štruktúre pracovných síl z databázy LFS. Podľa nariadenia Komisie /EC/ sa v rámci ad hoc modulu LFS uskutočnilo široké zisťovanie aktuálnej situácie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Analýza výsledkov priniesla dôležité a významné dodatočné informácie potrebné pre zostavenie ESAW metodiky.

Nová III. fáza príčin a okolností vzniku pracovných úrazov v členských štátoch od roku 2001 pokročila v postupnej implementácii zoznamov úrazov a vzájomných úvah o potrebách prispôsobovania národných deklarácií a registračného systému pracovných úrazov.

Eurostat tak vydal Metodiku ESAW ako vlastnú publikáciu v roku 2001, distribuovaná bola do všetkých členských aj kandidátskych krajín.

Nerealizovanie alebo zanedbanie potrebných požiadaviek a povinností na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže mať za následok vznik nežiaducich situácií, ktorých výsledkom môže byť poškodenie zdravia zamestnanca a to ľahšie, s trvalými následkami alebo smrť. Predpokladom prevencie takýchto udalostí je aj poznanie okolností, ktoré viedli k ich vzniku, zistenie príčin a zdrojov a ich analyzovanie. Zovšeobecnené poznatky z vyšetrovania je potrebné aplikovať aj pri iných činnostiach u zamestnávateľa.

Požiadavka na vedenie zoznamov pracovných úrazov s práceneschopnosťou dlhšou ako tri pracovné dni a na vyhotovovanie a zasielanie správ o pracovných úrazoch zamestnancov je obsiahnutá v smernici Rady č. 89/391/EHS. Podrobnosti sú obsiahnuté vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006, ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze.

Zákon sa vzťahuje aj na praktické vyučovanie žiakov a študentov stredných a vysokých škôl.

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo služobný úraz, ak mu to jeho zdravotný stav umožňuje, tento pracovný alebo služobný úraz ihneď oznámi zamestnávateľovi. Rovnako je potrebné oznámiť aj vznik:

  • iného úrazu ako pracovného alebo služobného, ak vznikol na pracoviskách zamestnávateľa a v jeho priestoroch,

  • smrti ak táto nenastala následkom pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ale nastala na pracovisku zamestnávateľa alebo v jeho priestoroch,

  • nebezpečnej udalosti,

  • bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie,

  • závažnej priemyselnej havárie.

Pracovný úraz

Pracovným úrazom je úraz podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce definovaný ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s ním alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, služobný úraz je upravený pre jednotlivé kategórie napríklad v:

  • § 174 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

  • § 165 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

  • § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. a § 204 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Definícia pracovného úrazu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré:

  • zamestnanec uvedený v § 4 zákona utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

  • fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Plnenie pracovných / služobných úloh v zmysle § 8 ods. 4 zákona sa považuje výkon pracovných činností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru

  • iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,

  • činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných / služobných úloh zamestnanca v zmysle § 8 ods. 5 zákona je:

  1. úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení, pričom takýmito úkonmi nie sú cesta do zamestnania a späť zo zamestnania, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť,
  2. vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa a lebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri poskytovaní prvej pomoci a cesta na ne a späť,
  3. účasť zamestnanca na vzdelávaní prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odbornou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
  4. povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou.

V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 a § 8 ods. 6 zákona sú úkony potrebné na výkon takejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti. Tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť s výnimkou ak ide o vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri poskytovaní prvej pomoci a cesta na ne a späť.

Iný úraz

Iný úraz je akýkoľvek úraz, ktorý nie je pracovným úrazom, ale ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa pri činnosti, ktorá nesúvisí s plnením jeho pracovných úloh, ani sa nestal v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh , alebo ktorý utrpela na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa akákoľvek fyzická osoba, ale iná ako zamestnanec.

Iný úraz je možné definovať aj nasledovne: iný úraz ako pracovný úraz je úraz, ktorý vznikol na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, ale nie je evidovaný alebo registrovaný ako pracovný úraz.

Pri tomto druhu úrazu nie je splnená definícia pracovného úrazu, hlavne časť „pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi” čiže uvedené na príklade: príklad iného úrazu: zamestnanec ukončil pracovnú zmenu, zaevidoval si svoj odchod, ale pri ceste z práce si spomenie, že si tam zabudol dáždnik, telefón a podobne, vráti sa do kancelárie /resp. na svoje pracovisko/ tu spadne, zraní si hornú končatinu – bude mu následne diagnostikovaná zlomenina hornej končatiny .

Evidovaný pracovný úraz

Do kategórie evidovaných pracovných úrazov patria pracovné úrazy, ktorými nebola spôsobená práceneschopnosť zamestnanca, alebo bola spôsobená práceneschopnosť zamestnanca kratšia ako tri dni. V tomto prípade sa jedná o drobné poranenia, ktoré si nevyžiadajú ošetrenie v zdravotníckom zariadení alebo si vyžiadajú ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ale zamestnancovi nebude uznaná práceneschopnosť alebo bude uznaná práceneschopnosť avšak kratšia ako tri dni. V takomto prípade zamestnancovi nevzniká finančný nárok na odškodnenie takéhoto úrazu. Úraz sa eviduje pre prípad, že by neskôr následkom takéhoto zranenia došlo k podmienkam a okolnostiam vzniku registrovaného pracovného úrazu, príklady evidovaného pracovného úrazu:

Zamestnanec bude vkladať do zásobníku rozmnožovacieho zariadenia papier, pri samotnom ukladaní papiera sa o hranu papiera poreže, vznikne tak malé poranenie prstu – malíčka hornej pravej končatiny, zamestnanec si poranenie ošetrí dezinfekčným prostriedkom z lekárničky a poranenie písomne zaznamená do evidencie drobných úrazov = evidovaný pracovný úraz bez práceneschopnosti.

Zamestnanec bude kráčať do kancelárie svojho nadriadeného na pracovnú poradu, po ceste zakopne a zraní si členok ľavej dolnej končatiny, navštívi svojho lekára, absolvuje navyše odborné vyšetrenie a diagnóza určí zranenie dolnej končatiny, odborný lekár však skonštatuje, že zranenie nie je vážne, zamestnancovi vystaví práceneschopnosť na jeden deň, zamestnanec sa tak vráti na druhý deň do práce, odovzdá potvrdenie o práceneschopnosti a úraz sa musí zaevidovať do evidencie pracovných úrazov = evidovaný úraz s práceneschopnosťou jeden deň.

V tomto prípade sa bude jednať o toho istého zamestnanca, ktorý si zranil členok ľavej dolnej končatiny – lekár skonštatoval, že zranenie nie je vážne, vystavil práceneschopnosť na 1 deň, zamestnanec sa na druhý deň vrátil do práce, úraz bol následne zaznamenaný do evidencie drobných pracovných úrazov, avšak po niekoľkých dňoch zamestnanec spozoruje opuch zranenej končatiny, nastúpi bolesť, príznaky zranenia sa obnovia, čiže prejavia neskôr, zamestnanec tak opäť navštívi lekára, lekár skonštatuje následky predchádzajúceho zranenia, ku ktorému došlo u zamestnávateľa, podrobí poškodeného odborným vyšetreniam a potvrdí na tlačive PN vznik pracovného úrazu a zraneného uzná práceneschopným s predpokladanou dobou liečenia 14 dní. V tomto prípade by sa však už jednalo o preklasifikovanie evidovaného úrazu do kategórie registrovaného pracovného úrazu.

Registrovaný pracovný úraz

Registrovaný pracovný úraz je úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu.

Príklad registrovaného pracovného úrazu – zamestnanec v služobnom motorovom vozidle je účastníkom dopravnej nehody, pri dopravnej nehode bude zranený a prevezený do zdravotníckeho zariadenia na ošetrenie, zranenia budú vážne a zranený bude následne hospitalizovaný v nemocnici, prvé vyšetrenia nasvedčujú, že doba liečenia bude pravdepodobne dlhšia ako 30 dní – vznik registrovaného pracovného úrazu.

Závažný pracovný úraz

Je úraz, pri ktorom došlo k smrti zamestnanca, alebo ťažkej ujme na zdraví.

V zmysle § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP .

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: