dnes je 17.4.2021

Input:

Odmeňovanie konateľa, ktorý je súčasne zamestnancom

1.3.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.5.3 Odmeňovanie konateľa, ktorý je súčasne zamestnancom

JUDr. Tímea Kovácsová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Možno funkciu konateľa spoločnosti vykonávať v pracovnom pomere?

Vzťah medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu (konateľom) a spoločnosťou s ručením obmedzeným je tzv. absolútnym obchodom, ktorý sa vždy spravuje režimom Obchodného zákonníka.


V zmysle uvedeného je preto ex lege vylúčené, aby konateľ vykonával svoju funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti v pracovnom pomere. Vznik a zánik tohto vzťahu konateľa a spoločnosti nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi, ale sa riadi obsahom spoločenskej zmluvy, resp. príslušných právnych predpisov, akým je predovšetkým OBZ. Tento právny záver bol potvrdený aj súdnou judikatúrou.

Zo súdnej praxe 2/1998:


„Funkciu konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno vykonávať v pracovnom pomere.”


Uznesenie Vrchného súdu v Prahe z 21.4.1993, sp. zn. 6Cdo 108/1992:


„Činnosť štatutárneho orgánu (poprípade jeho člena, ak ide o kolektívny orgán) obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným nebráni tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu.”  

Za akých podmienok môže byť konateľ v pracovnom pomere so spoločnosťou?

Platná právna úprava umožňuje, aby konateľ spoločnosti bol zároveň aj jej zamestnancom, v praxi najčastejšie vo funkcii riaditeľa, resp. manažéra spoločnosti. Ide však o výkon inej činnosti, ktorá nesúvisí s činnosťou s funkciou konateľa spoločnosti. V praxi môže poverenie konateľa spoločnosti aj funkciou riaditeľa spoločnosti na základe uzavretej pracovnej zmluvy vyvolávať problémy, lebo v prípade, že riaditeľ spoločnosti pri rozhodnutí, z ktorého vznikne spoločnosti škoda zodpovedá len do výšky trojmesačného platu na rozdiel od zodpovednosti za úkon konateľa, ktorý zodpovedá za škodu v plnej výške, ak sa mu nepodarí zbaviť zodpovednosti. Problémy môžu vzniknúť z dôvodu, že aj riaditeľ môže vykonávať určité úkony môže za spoločnosť a spravidla tieto úkony budú vykonávané v užšom rozsahu ako konatelia spoločnosti. V každom prípade osoba, ktorá má postavenie riaditeľa aj konateľa spoločnosti by pri podpisovaní nejakého dokumentu mala uviesť, či koná z pozície ako konateľ alebo ako riaditeľ spoločnosti a to najmä v prípadoch, ak by mal riaditeľ nejaké obmedzenia pri zastupovaní spoločnosti.


V tejto súvislosti treba osobitne upozorniť na to, že v uvedenom prípade sa odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie konateľa spoločnosti pracovný pomer nekončí.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom (konateľom) a zamestnávateľom (spoločnosťou s ručením obmedzeným), pričom pracovná zmluva nikdy nemôže byť uzavretá na výkon funkcie konateľa.


Podľa ust. § 7 ods. 3 ZP so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu (konateľom), dohodne podstatné náležitosti v pracovnej zmluve (druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky) orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

V podmienkach spoločnosti s ručením obmedzeným bude týmto orgánom valné zhromaždenie alebo jediný spoločník v prípade jedno osobovej spoločnosti.

Takýto postup sa však neodporúča, lebo v praxi vznikali problémy pri rozlíšení, ktorú činnosť vykonávala táto osoba ako konateľ a akú vo funkcii riaditeľa spoločnosti. Pri spôsobení škody spoločnosti, riaditeľ spoločnosti zodpovedá podľa ustanovení Zákonníka práce len do výšky trojmesačného platu a ako konateľ do výšky spôsobenej škody s možnosťou preukázať liberačné dôvody zbavujúce ho celkom alebo čiastočne zodpovednosti za škodu.

Mzdové podmienky

Ak mzdové podmienky nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný ich zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve.


Poberanie príjmu konateľa z titulu pracovno-právneho vzťahu je spojené s vytváraním nákladov pre spoločnosť (zamestnávateľa), odvodovými povinnosťami zamestnávateľa, čo je niekedy dôvodom pre preferovanie tohto vzťahu a niekedy práve naopak, z dôvodu zvyšovania nákladov sa spoločnosti úprave vzájomných vzťahov s konateľmi na báze pracovného pomeru vyhýbajú.

Ako sa zdaňuje príjem osoby konateľa z pracovnoprávneho pomeru?

Mzda zamestnanca, osoby konateľa v pracovnoprávnom pomere v spomínanej funkcii riadieľa, sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani (ďalej v texte ako „ZDP”) z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti.


V zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. a) ZDP sú príjmami zo závislej činnosti príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia.

Mzda zamestnanca podlieha dani z príjmov vo výške 19% zo základu zníženého o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti dane, pričom základ (čiastočný základ) dane tvoria príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Zdravotné poistenie

Pre účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení z.č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako „ZoZP”) sa konateľ poberajúci mzdu z pracovnoprávneho pomeru považuje za zamestnanca (§ 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.). Ako zamestnanec je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie, pričom vymeriavacím základom na platenie zdravotného poistenia je príjem zo závislej činnosti (t.j. mzda v zmysle pracovnej zmluvy), ktorý podlieha dani z príjmov. Sadzba poistného je pre konateľa 4% z vymeriavacieho základu a pre spoločnosť 10%.

Sociálne poistenie

Pre účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa konateľ poberajúci mzdu z pracovnoprávneho pomeru